Zborová prechádzka

Zborová prechádzka

Zborová prechádzka. Vinné, 15.9.2020

            Začiatkom septembra zorganizoval náš cirkevný zbor prechádzku po okolí jazera v obci Vinné. Bolo to v deň pracovného pokoja 15.09.2020, kedy si môžeme, tak ako zvyšok Slovenska, oddýchnuť od každodenných starostí a pracovných povinností. Pán Boh nám požehnal krásny, slnkom zaliaty, horúci deň. Ako stvorený na takýto druh relaxu a načerpanie energie do ďalších upršaných jesenných dní. Spoločný zraz bol stanovený na 10.30 hod. na parkovisku pri jazere. Zišli sme sa v počte okolo dvadsať ľudí. Až na mieste sme sa  dohodli, či si urobíme prechádzku okolo jazera, alebo skúsime relatívne novú trasu, ktorá sľubuje svojim návštevníkom možnosť okúpať sa v prírode a pri tom sa nenamočiť. Ide o takzvaný lesný kúpeľ pre dušu.

Svet, ktorý nám Pán Boh stvoril je naozaj nádherný a dokonalý. Ponúka nám toľko možností, kde môžeme zrelaxovať a načerpať energiu, ktorú z nás vysáva dnešná uponáhľaná a pretechnizovaná doba. Iste sa každý z nás pamätá na nedávne obdobie, kedy sme sa všetci v strachu o svoje zdravie počas pandémie zdržiavali prevažne doma. Zistili sme, že máme zrazu kopec voľného času a tak sme sa húfne vybrali do lesov, parkov či hôr. Zrazu sme zistili, že vôkol nás je toľko krásnych miest, ktoré sme predtým v zhone a slede každodenných povinností nemali čas objaviť a vychutnať si ich. Pán Boh stvoril človeka a postavil ho do svojho dokonalého diela, aby sa o neho staral, ale zároveň, aby sme z prírody čerpali množstvo benefitov, ktoré nám ponúka. Les je skutočne výnimočné miesto, ku ktorému sa človek opakovane inštinktívne vracia. A tak sme sa teda aj my vydali opätovne vyhľadať ten svoj pokoj duše a zdravý vzduch, ktorý sme mali na dosah.

Keďže sme tam boli všetci po prvýkrát, prvá lesná cestička nás zaviedla len k menšiemu odpočívadlu, kde bolo pripravené ohnisko na prípravu opekaných dobrôt, ktoré sme však zatiaľ nechali odpočívať v našich štvorkolesových tátošoch. Takže sme sa museli vrátiť opäť na hlavnú cestu a vydali sme sa smerom hore, hlbšie do lesa. Musím povedať, že trasa lesného kúpeľa je pripravená tak, aby ju zvládli ľudia s rôznou mierou kondície a fyzických síl. Prechádzka dvojkilometrovým úsekom nám zabrala približne 2,5 hodiny. Pomalým tempom sme sa postupne presúvali k jednotlivých stanovištiam. Na trase sme objavili štyri stanoviská, ktoré nám pripomínali, že máme zapojiť všetky svoje zmysly – uši, nos, oči, ústa, ruky aj nohy a teda aktívne načúvať, cítiť a dotýkať sa prírody navôkol. Drevené značky nám naznačovali, aby sme si les vychutnali všetkými zmyslami, ktoré sme dostali od Pána Boha do vienka. Aj keď sa nikto z nás nevyzul, aby sa s okolitou prírodou spojil aj fyzicky, ako to naznačovala jedna z drevených ceduliek , napriek tomu každý z nás les precítil inak a naozaj v konečnom dôsledku zapojil všetky svoje zmysly.  Jedna sestra hneď na začiatku cesty načerpala energiu z lesa, objímaním stromov. Ostatným  možno stačilo len zhlboka sa nadýchnuť a vnímať príjemnú vôňu lesa, započúvať sa do nádherného spevu vtákov, pozorovať meniace sa farby v korunách stromov prepúšťajúce slnečné svetlo, či dotknúť sa kameňa alebo stromu, aby sme tak mohli načerpať energiu a užívať si čaro lesa.

 Celou prechádzkou nás sprevádzal zvuk padajúcich žaluďov, ktorý aspoň mne pripomínal, že v lese nie sme sami. Avšak, až na jedného gigantického fúzača a krásne štebotajúce vtáčiky, sme sa žiaľ so žiadnym lesným obyvateľom nestretli. Práve so spomínanými žaluďmi sa cestou poriadne vyhrali naše detičky. Na každom kroku našli iný žaluď, krajší a väčší od toho predchádzajúceho a tak som zrazu mala plné ruky týchto zaujímavých plodov s krásnymi čiapočkami. Príjemný oddych, kde si mohli oddýchnuť aj naše nohy, nám poskytol, krásny drevený kruhový altánok s pripraveným ohniskom uprostred. Tu si naše prázdne brušká zaspomínali na slaninku a špekáčiky rozvoniavajúce zatiaľ len v našich autách. Ale keďže sme o takejto možnosti nevedeli, lebo sme tam boli prvýkrát, nabudúce sa už určite nabalíme a vychutnáme si opekačku priamo v lese. Cestou späť sme našli zaujímavý strom. Vo svojom kmeni mal veľkú dieru, vyzerala akoby to bolo vedierko. Na ňom nielen deti, ale aj dospelí vyskúšali svoju šikovnosť, mušku a presnosť, hádzaním žaluďov do jeho vnútra. V konečnom dôsledku sme sa nezúčastnili len pokojnej prechádzky pod korunami stromov, ale naozaj sme sa vedome či nevedome ocitli v lesnom welness svete, ktorý sme si vychutnali naozaj všetkými zmyslami.

Po krásnej a osviežujúcej prechádzke lesom nás v autách čakali voňavé dobroty. Šikovných bratov pri východe z lesa napadlo nazbierať si suché raždie na rozloženie ohníka na brehu jazera. Za chvíľu sa už okolím niesla vôňa upečenej slaninky a špekáčikov. Detičky sa nemali ani čas najesť. Hneď sa rozbehli po okolí na atrakcie, ktorými bol posiaty breh jazera. Od pojazdného vláčika, trampolíny, preliezok, šmýkačiek, až po dva obrovské skákacie hrady. Každé dieťa si našlo to svoje. Staršie deti chytali bronz na dekách pri jazere, či učili sa viazať uzly na lane. Dokonca sme si stihli dať aj jedno kolo v preťahovaní lanom. Počas tohto príjemného popoludnia sme sa opäť lepšie spoznali a mohli sme si príjemne podebatovať o aktuálnych témach. Po oddychu na dekách, v chládku košatého stromu, sa traja z nás odvážili vyskúšať pre niekoho studenú, pre niekoho osviežujúcu vodu jazera. Ostatní sme sa na nich z obdivom pozerali, radšej z brehu. Detičky sa medzitým postarali o kačičky, ktoré už asi dávno stratili svoju prirodzenú plachosť, keď sa veselo hostili na chlebíku, ktorý im deti s radosťou hádzali. Niektoré boli naozaj veľmi odvážne a priplávali až k brehu a tak sme si ich všetci mohli obzrieť z blízka. Neskôr popoludní sa chlapci dali do výroby provizórnej hojdačky na strome, pod ktorým sme celý deň strávili. A tak sa deti ešte pred odchodom stihli pohojdať v jeho rozvetvených korunách. 

Veľká vďaka Pánu Bohu za všetko požehnanie, ktoré sme od neho prijali a neustále prijímame. Bol to naozaj zmysluplne strávený deň, ktorý stmelil naše spoločenstvo, posilnil nás na duchu i tele, posilnil imunitu, vyčistil myseľ, zlepšil psychickú i fyzickú pohodu a dodal novú energiu. A verím, že detičky mali koniec koncov, po všetkých týchto zážitkoch iste aj kvalitný spánok.

Galéria k článku

Eči a Julka