2. list z kostola, 22.11.2020

2. list z kostola, 22.11.2020

Posledná nedeľa cirkevného roka

Vážený brat, milá sestra s rodinou,

poslednú nedeľu cirkevného roka voláme Nedeľa večnosti. Svojou témou „O bdelosti a očakávaní“ a evanjeliovým podobenstvom o desiatich pannách (Mt 25, 1 – 13) nás vedie k vážnemu zamysleniu. Pýta sa, či vo svojom živote rátame s tým konečným stretnutím s Pánom Ježišom. Či sme pripravení, alebo lepšie povedané: či sme hodní, vojsť na svadbu Božieho baránka? V prvej časti svojej nedeľnej kázne som sa zaoberal radou apoštola Pavla, ktorou kresťanov vedie k milovaniu blížneho. Po úvahách o láske veriacich, sa v druhej časti biblického textu sa vrátime k téme nedele. Bdejte, čakajte, buďte pripravení. Nevieme totiž, kedy príde Pán.

Posledná nedeľa cirk. roka, 22.11.2020 - Nedeľa večnosti (O bdelosti a očakávaní)

Skláňame sa, Bože, pred Tebou,
Pred Tvojou slávou, velebou,
Posväť nás, keď Ťa v duchu vzývame,
Na tvoje slovo zbožne čakáme. Amen.

List Rímskym 13, 8 - 14

Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, [nevydáš krivé svedectvo], nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska.
A toto (čiňte), keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti. Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarajte (tak, aby vznikali v ňom) zlé žiadosti.

Nemáme radi pôžičky. Ťaží nás pocit, že niekomu budeme niečo dlhovať. A dokonca, nám aj apoštol Pavol dnes hovorí: Nikomu nič nedlhujte. Pavol ale vo svojej reči nemyslí na peniaze. Hovorí o inej dlžobe. Dlh je niečo, čo sa musí vrátiť. Náš dlh, teda niečo, čo kresťania musia dať iným je, aby sme sa milovali. Z týchto slov sa môže zdať, že kresťania majú prikázané milovať iných. Mnohí neveriaci, keď ospravedlňujú svoju neveru, hovoria o kresťanstve, že je to náboženstvo plné zákazov a príkazov. Títo žiaľ nevedia, že život pod vládou Pána Ježiša je naplnený slobodou. Skutočný kresťan miluje svojho Pána a s radosťou žije podľa Jeho rady. Preto nás príkaz lásky ani neobmedzuje ani k ničomu nenúti. Môžeme sa slobodne rozhodnúť, ako chceme žiť. Môžeme neposlúchnuť radu. Môžeme nemilovať. Kto ale miluje blížneho, ten naplnil Boží plán a Božiu predstavu pre spokojný život človeka. Tí druhí, tí bez lásky, nemajú pokoja. Tí sú mimo Božieho požehnania.

Raz pristúpil k Pánovi Ježišovi jeden zo zákonníkov a opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? Pán Ježiš odpovedal, že najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Hneď po ňom je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. Keď i farizej potvrdil, že milovať Pána Boha a milovať blížneho je omnoho viac ako všetky náboženské obrady a tradície, riekol mu Pán: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. (Mk 12, 28 – 34) Tento starozákonný pohľad na náš vzťah k Pánu Bohu a k blížnemu nám na inom mieste Pán Ježiš predkladá jazykom Novej zmluvy takto: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. (J 13, 34 – 35) Plnosťou zákona, teda naplnením Božej vôle, je láska. Ale blížneho milovať a tak plniť Božiu vôľu môže len ten, kto berie vážne Pána Ježiša.

Život, ktorý berie vážne Božieho Syna a Jeho reči, ten okrem lásky k blížnemu charakterizuje aj hlavná myšlienka druhej časti dnešného textu. Je ňou pripravenosť na to konečné stretnutie s Pánom. V advente, krátko pred Vianocami, hovoríme o tom, že v plnosti času a podľa prorockých zasľúbení prišiel do nášho sveta jednorodený Boží Syn. V iných obdobiach cirkevného roka hovoríme o druhom advente. Vieme, že Pán Ježiš Kristus príde ešte raz. Vtedy bude súdiť živých aj mŕtvych.

Pri jazere Como stojí dom, ktorý volajú Villa Acronati. V tejto vile býva iba záhradník. On aj sprevádza návštevníkov. Raz sa ho ktosi pýtal: Ako dlho ste už tu? Dvadsaťštyri rokov. A ako často za ten čas tu bol majiteľ domu alebo niekto z jeho rodiny? Štyrikrát. Kedy tu boli naposledy? Pred dvanástimi rokmi, odpovedal záhradník, som takmer vždy sám. Len málokedy sem niekto príde. Ale záhradu máte takú upravenú a tak prekrásne pestovanú, že váš Pán by mohol prísť hoc aj zajtra. Záhradník sa usmial a povedal: Už dnes, pane, už dnes. Sme aj my tak pripravení na príchod svojho Pána? Môže prísť hoc aj dnes?

Keď myslíme na spomenuté dva príchody nášho Pána, nesmieme zabudnúť na to, že Pán Ježiš k nám prichádza každý deň. Denne nám ponúka svoju milosť, svoju lásku. Volá nás bližšie k sebe. Volá nás všetkých. Najmä ale tých, ktorí žijú ľahostajným spôsobom života. Tých, ktorí neberú Pána Krista vážne. Tých, ktorí ešte stále nemajú čas na duchovné veci. Tých, ktorí sa viac boja ľudí ako Pána Boha. Tých Pán Ježiš volá ku náprave. Pán Ježiš volá k sebe každého, lebo nás chce zachrániť pre večný život. Tak ako to dosvedčuje i apoštol Pavol: Lebo nás neurčil Boh na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. (1Tes 5, 9)

Nie je to Božia chyba, ak aj napriek tomuto zasľúbeniu nebudú všetci ľudia spasení. Mnohí Božie volanie prepočuli a na Jeho príchod sa nepripravovali.

Je dobré, keď my na deň Pánov pamätáme. Veď vieme, v akom vážnom čase žijeme. Nepoznáme dňa ani hodiny. Je najvyšší čas prebudiť sa z ľahostajnosti. Deň Pánov je bližšie ako vtedy, keď sme uverili. Prvým príchodom Božieho Syna na našu zem noc pokročila, deň sa priblížil. Prestala duchovná noc, noc tmy, noc nevery a noc nevedomosti. Keď prestala duchovná noc a svieti nám Slnko spravodlivosti Pán Ježiš Kristus, musíme sa prebudiť. Musíme prestať so svojou nevšímavosťou oproti Pánu Bohu a musíme ho zobrať na vedomie. Keď je deň, mali by sme bdieť. Mali by sme žiť slušne, nie v hodovaní a v opilstve. Preto žijeme tak, aby naše správanie bolo jasným svetlom. Svojím životom vydávame svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi. Nevenujeme sa svojmu telu tak, aby sa v ňom prebúdzali zlé žiadosti. Keď je deň, máme byť triezvi. Apoštol Pavol na inom mieste píše: ... opilci sa v noci opíjajú. (1Tes 5, 7) Sami vieme, že je dosť aj takých ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu i cez deň. Možno aj medzi nami žijú takí, ktorí sú opití, ale zemskými vecami. Úspechom, nezdravou sexualitou, nepriateľstvom vo vzťahoch, či láskou k majetku. Títo vo svojej opilosti ľahko zabúdajú na Pána Boha. Všetci potrebujeme triezvosť. Nie len voči alkoholu, ale ku všetkému, čo nás odvádza od nášho nebeského Otca. Televízia, počítač, šport, kariéra, ... Ba, často aj rodina. Ničomu a nikomu nesmieme dovoliť, aby v našom živote zaujal miesto, ktoré má patriť len Pánovi Ježišovi.

Veď: Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet výmenou za život? Alebo čo dá človek náhradou za svoj život? (Mt 16, 26) Teraz je vhodný čas prestať spať. Je príhodná chvíľa byť triezvy. Je príhodná chvíľa bdieť. Preskúmajme svoj vzťah k Božím veciam. Neodkladajme to na inokedy. Kto vie, koľko času milosti nám ešte ostáva?

Apoštol hovorí tesalonickým kresťanom, ale aj nám: lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. (1Tes 5, 2) Teraz je čas, ktorý máme využiť k príprave na svoje stretnutie s Pánom. Je najvyšší čas prebrať sa z ľahostajnosti. Už čoskoro svitne deň Pánov. Amen

Prajem vám pokojný týždeň vo vedomí, že Boží Syn Pán Ježiš je nám stále na blízku. Každý deň nás trpezlivo pripravuje na večnosť. Každý deň nám podáva svoju ruku. V mnohých situáciách života nás ňou podopiera. Stále nám však svoju pravicu ponúka na zmierenie.
S úctou a s prianím odvahy na ceste nasledovania Pána Ježiša

Marek Semko,
evanjelický a. v. farár v Trebišove


V Trebišove, dňa 23. novembra 2020