10. list z kostola

10. list z kostola

V Trebišove, dňa 30. marca 2021

  Po minulej 6. pôstnej nedeli, ktorú nazývame Kvetnou nedeľou, sme vstúpili do Veľkého týždňa. V ňom si pripomíname VEĽKÉ UDALOSTI posledných dní zemského života Pána Ježiša Krista. V závere tohto týždňa nám už bude znieť radostná zvesť Veľkej noci. Aj teraz, prosím, v dobrom prijmite tento ďalší list z Vašej fary a v ňom najmä biblické zamyslenie. Opäť som ho pripravil s túžbou a modlitbou, aby Vám prinieslo duchovné povzbudenie a posilnenie. V dobe, keď sa, ako apoštol Pavol píše, ešte nemôžeme navzájom osobne potešovať svojou vzájomnou vierou. Verím však, že tá doba obmedzení už skoro pominie a nastane uvoľnenie, ktoré nám umožní opäť sa stretávať v bezpečí a s novou radosťou.   

2. kniha Mojžišova 12, 21 – 28

21 Potom Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: Zoberte sa a zaobstarajte si ovce pre svoje čeľade a zarežte paschálneho baránka. 22 Potom vezmite zväzok yzopu, omočte ho do krvi v miske a natrite vrch dverí i obe veraje krvou z misky, a nech nikto z vás až do rána nevyjde z dverí svojho domu. 23 Hospodin bude prechádzať a biť Egypt, ale keď uvidí krv na vrchu dverí a na oboch verajách, prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vstúpiť do vašich domov a zabíjať. 24 Toto zachovávajte ako ustanovenie pre seba i pre svojich synov až naveky. 25 Keď prídete do krajiny, ktorú vám Hospodin dá ako zasľúbil, zachovávajte tento bohoslužobný úkon. 26 A keď sa vás vaši synovia spýtajú: Čo znamená tento váš bohoslužobný úkon? 27 Odpovedzte: Je to paschálna obeť Hospodinovi, ktorý prešiel popri domoch Izraelcov v Egypte, keď bil Egypt, ale naše domy zachránil. Ľud sa sklonil a klaňal. 28 Nato Izraelci šli a urobili, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi; tak urobili.

Je to paschálna obeť Hospodinovi, ktorý naše domy zachránil, keď bil Egypt.

- Keď uvidím krv, prejdem popri vás (21. – 23. verš)

- Toto zachovávajte ako Božie ustanovenie (24. – 27. verš)

- Izraelci urobili tak, ako prikázal Hospodin (28. verš)

Potom Mojžiš povedal všetkým starším Izraela: Zoberte sa a zaobstarajte si ovce pre svoje čeľade a zarežte paschálneho baránka. Vezmite zväzok yzopu, omočte ho do krvi v miske a natrite vrch dverí a obe veraje krvou z misky a nech nikto z vás až do rána nevyjde z dverí svojho domu. Krv bude vašim znamením na domoch, v ktorých ste. Keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem biť Egypt. Hospodin nedovolí zhubcovi vstúpiť do vašich domov a zabíjať. Hospodin ochráni vás pred smrťou. Pán Ježiš vstupuje do svätého mesta krátko pred sviatkom nekvasených chlebov. Tento sviatok súvisí s druhým významným sviatkom, s paschou, či židovskou veľkou nocou. Zatiaľ čo pascha trvala jeden deň, dni nekvasených chlebov trvali sedem dní. Pôvodne tieto slávnosti spolu nesúviseli. Dni nekvasených chlebov zrejme boli slávnosťou, ktorou Izraelci začínali žatvu. Po osídlení kanaánskej krajiny ju spojili s paschou, ktorá pripomínala vyslobodenie z Egypta. Počas týchto sviatkov pripomína Izraelcom odchod z egyptského otroctva veľkonočný baránok. Alebo paschálny obetný baránok.

Na sviatky Dní nekvasených chlebov bol už 10. nisana starostlivo vybraný bezchybný baránok. (Nisan je mesiac židovského kalendára, pozri tabuľku pod textom) Je iste pozoruhodné, že Pán Ježiš bol podľa J 12, 1nn pomazaný k pohrebu 6 dní pred Veľkou nocou. To je v noci z 9. na 10. nísana. Tohto baránka mal otec rodiny 14. nísana priniesť k večeri na svojich ramenách do chrámového nádvoria a tam ho zabiť. Dialo sa tak za spevu levítov a do misky zachytenú krv potom kňazi priniesli k oltáru a tam ju vyliali. Krv z misky pofŕkaná yzopovou metličkou očisťuje. Krv z misky yzopovou metličkou natretá na vrch a obe veraje zachraňuje Izraelcov v Egypte. Obetovaný baránok bol potom doma nabodnutý na dve tyče, z ktorých jedna prebiehala telom a druhá naprieč prednými nohami – tvar kríža. Kosti pritom nesmeli byť zlomené. Ani Pánovi Ježišovi nelámali hnáty. Keď videli, že je mŕtvy, prebodli mu bok. Vytiekla voda a Jeho svätá krv. Krv, ktorá očisťuje od hriechu. Krv, ktorá zachraňuje. Hospodin povedal: Krv bude vašim znamením. Keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana.

Toto zachovávajte ako Božie ustanovenie pre seba a pre svojich potomkov. Až do konca času. Udalosti Veľkej noci majte stále na pamäti a na srdci. Keď sa vaše deti budú pýtať: Čo znamená tento sviatok? Odpovedzte: Hospodin tak miloval svet, že svojho Syna obetoval. Keď bil Egypt, naše domy obišiel. Židia mali sviatok paschy s presným poriadkom jeho svätenia. Tento sviatočný obrad zachovávali z generácie na generáciu. To preto, aby z národa nikdy nevymizla veľkosť tej pamätnej noci v Egypte. Všetci členovia domácnosti, pokiaľ patrili k vyvolenému ľudu, sa zúčastnili spoločnej večere. Popri baránkovi patrili k podstatným častiam večere:

- víno v štyroch kalichoch,

- nekvasené chleby,

- horké byliny,

- omáčka z datlí, hrozienok, jabĺk a citrónov,

- slaná voda alebo ocot.

Otec rodiny vzal prvý kalich a predniesol požehnanie. Potom z tohto pohára pili všetci. Potom si umyli ruky. Otec vzal niekoľko horkých bylín. Namáčal ich do slanej vody a keď si sám odhryzol, podával ostatným, ktorí konali podobne. Potom boli odpratané nádoby zo stola. Najmladší syn sa opýtal: Prečo sa táto noc líši od ostatných? Pretože inokedy jeme chlieb z kysnutého cesta a dnes smieme jesť iba chleby nekvasené? Otec rodiny odpovedal na tieto otázky príbehom z Exodus (Druhá kniha Mojžišova). Opäť priniesli na stôl nádoby a vypili druhý kalich. A zase nastalo obradné umývanie rúk a potom jedli nekvasený chlieb s horkými bylinami. Teraz bol predložený baránok. Po ňom prišiel na rad tretí kalich. Kalich dobrorečenia. Po ňom pili zo štvrtého kalicha a spievali žalmy (Ž 115 – 118). Dvoma krátkymi modlitbami bola slávnosť ukončená. Tieto staré zvyky veľkonočnej slávnosti najvernejšie a najdlhšie zachovali Samaritáni. Sviatok paschy má pre kresťanov význam, pretože naň nadviazal Pán Ježiš ustanovením svojej svätej večere. Tiež aj smrť Pána Ježiša je časovo i významovo spojená so slávnosťou Paschy. Pán Ježiš Kristus je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta (J 1, 29 - 30).

Potom Izraelci urobili tak, ako prikázal Hospodin, tak urobili. Sviatosti sú takými úkonmi v cirkvi, ktoré ustanovil samotný Pán Ježiš Kristus a v ktorých sú nám pod spôsobom viditeľných darov podávané neviditeľné dary Božej milosti. Odpustenie hriechov a spasenie. Večeru Pánovu nazývame sviatosťou zmierenia, lebo je v nej veriacim ľuďom darované odpustenie hriechov a tým zmierenie s Pánom Bohom. Toto zmierenie sa udialo raz a navždy na Golgotskom kríži. Večera Pánova je stretnutie so Spasiteľom. V tejto sviatosti chce Pán Boh posilniť jednotu veriacich a obrátiť naše pohľady na veľkú večeru, ktorá je v nebesiach pripravená pre spasených. Vo Veľkom týždni (voláme ho aj Tichý týždeň) si pripomíname naplnenie starozmluvných zasľúbení. Pán Boh posiela Mesiáša. Pripravil nám pravého veľkonočného Baránka. Je to Pán Ježiš, ktorý vstupuje do svätého mesta. Prichádza, aby nás zachránil. Vstupuje do Jeruzalema, aby na Veľký piatok svojou smrťou na dreve golgotského kríža a potom v nedeľné ráno svojim otvoreným hrobom dokonale naplnil Boží plán milosti.

Zoznam mesiacov Židovského kalendára 

Tišri

september, október

Chešvan

október, november

Kislev

november, december

Tevet

december, január

Ševat

január, február

Adar

február, marec

Nisan

marec, apríl

Ijar

apríl, máj

Sivan

máj, jún

Tamuz

jún, júl

Av

júl, august

Elul

august, september


Ján 19, 25 – 27 

25Pri kríži Ježišovom stáli Jeho matka a sestra Jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! 27Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe.

Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. (1K 1, 18)

Na golgotskom kopci stoja tri kríže. Ten prostredný má pre nás nesmiernu cenu. Na ňom visí Boží Syn Pán Ježiš Kristus. Tu sa dokonale zjavila Božia moc.

Pod týmto Kristovým krížom sú ľudia. Je tam veľa neveriacich Židov, je tam niekoľko pohanských vojakov, je tam niekoľko iných cudzincov. Sú tam ale aj ľudia, ktorí už niečo s Pánom Ježišom prežili. Pri stretnutí s Božím Synom sa v nich niečo pohlo, zlomilo, obrátilo. Dnes stoja pod Jeho krížom. Mária, Ježišova matka, Mária Kleofášova, Mária Magdeléna a učeník Ján. Ten, ktorého Pán miloval. Títo štyria môžu reprezentovať hodnoty, ktoré pri kríži Ježišovom nachádzame aj my. Tiež sme už niečo s Pánom Ježišom prežili. Pri stretnutí s Božím Synom sa aj v nás niečo pohlo, niečo zlomilo, niečo obrátilo. Pri Ježišovom kríži sme našli vyslobodenie (Mária Magdaléna), napomenutie (Mária Kleofášova a jej dcéra Salome), odmenu (Mária, matka Ježišova) a napokon zodpovednosť (učeník Ján). 

Mária Magdaléna sa stretla s Pánom Ježišom, keď bola vo veľmi zlom duševnom, možno i telesnom rozpoložení. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16, 9 a Lk 8, 2). Čo to bolo? Možno mimoriadne ťažký stav posadnutosti alebo veľké neresti, ktoré držali túto ženu v zajatí. Mnohí biblickí vykladači pripúšťajú druhý prípad. Máriu Magdalénu preto často pokladáme za veľkú hriešnicu, ktorá po stretnutí s Božím Synom celkom zmenila svoj život. V jej prípade môžeme povedať, že našla vyslobodenie. Z pút démonov, z pút hriechu.

Pri Márii Kleofášovej chcem poukázať na napomenutie, ktoré na nás čaká tam pri kríži Pána Ježiša. Ján o tom nepíše, ale ostatní evanjelisti dosvedčujú, že pod krížom bola s Máriou Kleofášovou i jej dcéra Salome. O nej vieme, že bola medzi ženami, ktoré Pána Ježiša sprevádzali počas Jeho verejného účinkovania. Boli svedkami Jeho smrti aj Jeho vzkriesenia. Táto Salome bola matkou Jakuba a Jána, synov Zebedeových. Títo bratia mali spolu so Šimonom Petrom v skupine dvanástich učeníkov akési zvláštne, prednostné postavenie. Pán Ježiš si ich vyberal za svedkov v mimoriadnych chvíľach. Boli s Ním pri vzkriesení Jairovej dcéry (Mk 5, 37), sprevádzali Ho na vrchu premenenia (Mt 17, ln) a zažili aj Jeho smrteľné úzkosti pri modlitbách v Getsemanskej záhrade. (Mt 26,37n). Možno preto sa v nich prebudili väčšie ambície a ich matka sa odvážila k žiadosti: (Pane Ježiši) "Rozkáž, aby títo moji dvaja synovia sedeli Ti jeden na pravici a druhý na ľavici v Tvojom kráľovstve. (Mt 20, 20) Iba materinská túžba zaistiť deťom čo najlepšiu budúcnosť môže ospravedlniť tieto nerozumné slová. Sám Ježiš musel zahriaknuť Salome a jej synov: "Neviete, o čo žiadate!" A potom sa obrátil na Jakuba a Jána s otázkou: "Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?" Sebavedomí bratia pohotovo súhlasili. Vtedy im Ježiš riekol: "Z môjho kalicha budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravej alebo ľavej strane nepatrí mne; to miesto sa dá tým, ktorým to určil môj Otec."  Okrem túžby obsadiť v Božom kráľovstve lepšie miesto ako ostatní mali Zebedeovi synovia ešte jednu vážnu chybu. Bola ňou ich prchkosť, ktorá ľahko prerástla do pomstychtivosťou. Keď sa raz Samaritáni odmietli postarať o Pána Ježiša, Jakub a Ján chceli na nich zvolať oheň z neba. Ale Ježiš ich za to pokarhal (Lk 9, 54 nn). Inokedy musel Kristus krotiť ich priveľkú horlivosť, keď sa Ján rozhorčoval, že ktosi mimo okruhu učeníkov vyháňal zlých duchov v Ježišovom mene. V postave Salome dnes stojíme pod krížom Pána Ježiša aj my. Nám tu znie napomenutie ku pokore, napomenutie ku skromnosti, napomenutie k láske.

Ale pri rôznych ľudských slabostiach mali vnuci Márie Kleofášovej, najmä mladší Ján, veľkú lásku k svojmu Majstrovi. Pán Ježiš to vedel a na Jánovu lásku odpovedal svojou. Preto sa mohol Ján vo svojom evanjeliu označovať za učeníka, ktorého Ježiš miloval. V poslednom zo štyroch evanjelií nachádzame niekoľko prejavov vzájomnej lásky medzi Božím Synom a Jeho najmladším učeníkom. Ján sa pri poslednej večeri mohol opierať o Ježišovu hruď (J 13, 23. 25) a po zajatí Ho ako jediný z apoštolov verne nasledoval až pod kríž (J 18, 15 nn; 19, 26). Tu mu Pán Ježiš pred smrťou zveril svoju matku (J 19, 27). Na prvú zvesť o zmŕtvychvstaní (J 20,2) bežal s Petrom bez meškania k hrobu a nielen mladosť, ale iste i láska zrýchľovala jeho kroky, takže dobehol k prázdnemu hrobu prvý (J 20,4). Láska mu dala v šere genezaretskej hmly spoznať Pána (J 21, 7) a láska mu nedovolila odlúčiť sa od Neho, keď poveroval Petra najvyšším pastierskym úradom (J 21, 20). Po Kristovom nanebovstúpení a po zoslaní Ducha Svätého ostal Ján ešte niekoľko rokov v Jeruzaleme. Skutky apoštolov ho viackrát spomínajú ako Petrovho spoločníka pri kázaní v chráme a pri konaní zázrakov. Za to obidvoch prenasledovala židovská rada. Ján patril iste aj do skupiny apoštolov, ktorí ohlasovali evanjelium, robili znamenia a tešili sa, keď mohli trpieť pre Kristovo meno. Po zabití diakona Štefana mnohí kresťania utiekli z Jeruzalema, aby sa vyhli prenasledovaniu. Evanjeliu to však iba poslúžilo, lebo ho zaniesli na nové miesta. Veľký úspech mal najmä diakon Filip, ktorý v Samarii mnohých získal pre kresťanstvo a pokrstil ich. Vtedy apoštoli vyslali do Samarie Petra a Jána, aby sa nad novokrstencami modlili, skladali na nich ruky a tí prijímali Ducha Svätého (Sk 8, 14). Mohli by sme ešte veľa hovoriť o Jánovej práci na poli šírenia Kristovej cirkvi. Spolu s Jánom dnes pri kríži Pána Ježiša nachádzame zodpovednosť. Povolanie do láskavej služby Pánovi i Jeho cirkvi.

Pri predstavení Pána Ježiša v chráme povedal spravodlivý a bohabojný muž Simeon Márii, Ježišovej matke: Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. Toto prorocké slovo sa naplnilo. Dnes je matka pod krížom. Tam hore zomiera milovaný syn. Jej dušu preniká meč.  Niekedy okolo roku 7 alebo 8 pred našim letopočtom bolo dievča Mária z galilejskej dediny Nazaret povolané do úžasnej služby. Má sa stať matkou Spasiteľa. Toto Božie povolanie prijala. Ako matka Mesiáša musela od samého začiatku znášať Ježišovo poníženie. Jej prvý syn sa narodil kdesi v jaskynnej maštali a krátko po tom musela so svojim mužom a dieťaťom utiecť do Egypta. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, musela Mária podriadiť svoje materské city Ježišovmu vzťahu s Jeho nebeským Otcom. A keď ho uvideli, užasli, a jeho matka mu povedala: Dieťa, čo si nám to tak urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali. A on im povedal: Čo to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca? Mária musela znášať rozdelenie aj vo svojej vlastnej rodine. Keď Pán Ježiš vyučoval, Jeho vlastní príbuzní hovorili, že sa pomiatol. Matkin pokus o urovnanie tohto napätia bol neúspešný, pretože pre Ježiša boli duchovné vzťahy prednejšie než rodinné. „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“ Mária nie vždy hneď všetkému rozumela. Napriek tomu, zostala svojmu synovi verná až do Jeho smrti. A keď videl Ježiš matku aj učeníka, ktorého miloval, že stojí tam, povedal svojej matke: Žena, hľa, tvoj syn! A potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny ju vzal ten učeník k sebe. Pán Ježiš starostlivo zveruje svoju matku Jánovi. Po zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení Pána Ježiša nachádzame Máriu medzi učeníkmi (Sk 1, 14). To je posledná správa, ktorú o nej vieme. Môžeme predpokladať, že zostala s Jánom po zvyšok svojho života, prispela k budovaniu cirkvi v pokore a zomrela ako verný učeník.

Pri Ježišovom kríži nachádzame:            vyslobodenie (Mária Magdaléna),

                                                               napomenutie (Mária Kleofášova a Salome),

                                                               zodpovednosť (učeník Ján),

                                                               a odmenu (Mária, Ježišova matka).

 

Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen. Evanjelium podľa Matúša 28, 20

Prajem Vám požehnané veľkonočné sviatky plné pokory, lásky a nádeje z víťazstva Božieho Syna. 

Láska porazila nenávisť,

Život zvíťazil nad smrťou,

Svetlo rozohnalo temnoty.


S pozdravom a prianím PEVNÉHO ZDRAVIA

                     

                                                                                               Marek Semko

                                                                                               evanjelický a. v. farár v Trebišove


PS: Ešte mi dovoľte, aby som Vám pripomenul očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Ak nemáte nikoho, kto by Vám pomohol pri elektronickom prihlásení sa do tzv. čakárne, alebo ak máte problém s dopravou na očkovacie miesto, tak sa mi ozvite. Rád Vám pomôžem.   


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Trebišov, Kukučínova ul. č. 3, 075 01 Trebišov

Telefón:          0918 828 325, E-mail: trebisov@ecav.sk

Alebo nás sledujte na internete:       

Web:     www.trebisov.ecav.sk,     Facebook:     ECAV Trebišov,     Instagram:     ecav_trebisov

Pribudol nám aj YouTube:    hľadajte „CZ ECAV Trebišov“,  alebo „Marek Semko“

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.