1. list z kostola, 15.11.2020

1. list z kostola, 15.11.2020

Predposledná nedeľa cirkevného roka

Vážený brat, milá sestra s rodinou,

v dobe, keď máme obmedzené možnosti na stretávanie sa v rámci pravidelných aktivít cirkevného zboru, som si dovolil pozdraviť vás týmto na dnešné pomery už nezvyčajným spôsobom.

Okolnosti dnešných dní nás vedú k tomu, aby sme sa ako spoločenstvo veriacich kresťanov spájali aj pomocou komunikačných médií. Preto som založil novú internetovú stránku nášho zboru a kontá zboru v sieti INSTAGRAM a FACEBOOK. Aj takým spôsobom chcem našich veriacich informovať o dianí v našom trebišovskom zbore i na úrovni celej ECAV na Slovensku. Cez tieto informačné kanály internetu najčastejšie posielam odkazy na biblické zamyslenia, pobožnosti, služby Božie a iné zaujímavé spôsoby duchovného posilnenia. Všimol som si, že práve v mediálnom priestore je veľmi široká ponuka takýchto duchovných príspevkov.

Rozhodol som sa listom osloviť tých členov nášho zboru, ktorý nemajú prístup k internetu a tých, s ktorými sme sa už dlhšiu dobu nestretli a neboli v kontakte. Tento list preto, prosím, pochopte ako informáciu. Zároveň ho ale prijmite aj ako oslovenie. Pozývam vás, aby ste sa zatiaľ cez komunikačné prostriedky a neskôr, keď sa zdravotné podmienky v krajine zmenia k lepšiemu, aj osobne stali súčasťou života našej cirkvi.

Ponúkam internetové a mobilné kontakty nášho zboru. Verím, že si nájdete spôsob, ako ich používať a potom vám budú užitočné na prehĺbenie vašej viery. V prípade, že nemáte internet, ani mobilný telefón, veľmi rád vám budem posielať duchovné zamyslenia a iné zborové informácie tak, ako teraz v liste normálnou poštou.

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Trebišov
Kukučínova ul. č. 3, 075 01 Trebišov

Telefón:   0918 828 325 (zborový farár)
E-mail: trebisov@ecav.sk
Web: www.trebisov.ecav.sk
Facebook: ECAV Trebišov
Instagram: ecav_trebisov

Pomaličky sa končí cirkevný rok. Jeho tri posledné nedele nás svojim posolstvom vedú k pokore. Hovoria o znameniach konca času, o poslednom súde a napokon o bdelosti a očakávaní. Na konci cirkevného roka sa máme zastaviť a premýšľať nad tým, čo je dôležité. Aby sme tak, keď si uvedomíme hodnotu vecí okolo nás, mohli vstúpiť do adventu. To je obdobie prípravy na príchod Božieho Syna. Veriaci kresťan si v advente pripomína Božiu milosť. Do našich sŕdc preniká radosť. Myslíme na to, že nám Pán Boh vtedy na prvé Vianoce dal svojho Syna, aby nezahynul, ale večne žil každý, kto Ho vo viere príjme. (J 3, 16) Neveriaci človek sa v advente a najmä počas Vianoc teší na ten zvláštny sviatočný pokoj. My každý rok dúfame, že práve tá vianočná atmosféra obmäkčí srdcia našich neveriacich príbuzných, či priateľov a otvorí na nich dvere pre prijatie prichádzajúceho Spasiteľa.

Predposledná nedeľa cirkevného roka - O poslednom súde

Matúš 25, 1 – 13 

1Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; 4tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. 5Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. 6O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! 7Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. 8Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! 9Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. 10Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! 12Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! 13Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, [kedy príde Syn človeka].


Očakávanie posledného súdu patrí k dôležitým znakom kresťanskej viery. V druhom článku Viery všeobecnej kresťanskej vyznávame, že Pán Ježiš príde súdiť živých i mŕtvych. Túto skutočnosť dosvedčuje Písmo napríklad v liste Židom, kde čítame: A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie. (Žid 9, 27 – 28) Túto kresťanskú nádej zjavenia sa Krista tým, ktorí Ho očakávajú si máme stále pripomínať. Tak sa môžeme chrániť pred tým, aby sme žili hýrivo ako tí, ktorí sa nebudú nikomu zodpovedať. Alebo sa na druhej strane môžeme chrániť pred neistotou, či vôbec budeme spasení. Veď „Kto znesie deň Jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa zjaví? (Mal 3, 2) Kresťan má mať jasno. Naša viera dnes môže žiť s vedomím, že Pán Boh určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet.

Evanjelista Matúš hovorí vo svojej 25. kapitole o poslednom súde v podobenstvách. Nestretávame sa tu preto s presným opisom posledných vecí. Skôr tu nachádzame obrazy, ktoré nás majú pri premýšľaní o druhom Pánovom príchode viesť k hodnoteniu svojej situácie. V troch podobenstvách tejto kapitoly sa stretávame s delením ľudí na dve skupiny. Do ktorej z nich patrím?

V podobenstve o desiatich pannách opisuje Pán Ježiš situáciu medzi kresťanmi v čase tesne pred Jeho príchodom. Bude to čas spánku. Všetci zadriemali a zaspali. Pre posledné časy je charakteristické, že kresťania nerozumejú tomu, čo sa okolo nich deje. Nedokážeme rozlišovať medzi kresťanstvom a tým, čo sa za kresťanstvo vydáva. Alebo nechceme rozlišovať kresťanstvo od tých iných vecí, ktoré okolo nás sú. O tom ale až trošku neskôr. Keď vtedy prišiel ženích, len polovica družičiek bola pripravená prijať Ho. Je to obraz toho, že keď príde Pán Ježiš, nie veľká časť kresťanstva je pripravená prijať Ho. V podobenstve sa hovorí o pochabých pannách, ktoré neboli pripravené na príchod ženícha. Nemali oleja a ich lampy hasli. Tu sa nám vynára otázka: Čo predstavuje olej v lampách? Musí to byť obraz niečoho, čo mnohým, ktorí vyznávajú kresťanstvo, chýba. To niečo zapríčiňuje, že nebudú zachránení pre večný život, keď Pán Ježiš znova príde. Čo má byť olejom v našich lampách? Na túto otázku by sme mohli nájsť veľa odpovedí. Všimnime si ale len jednu. Tú, ktorá je v našom príbehu rozhodujúca a veľmi jasná. Ale On odvetil: Veru, vám hovorím, neznám vás! (12. verš) Tí, ktorí nebudú spasení, nepoznajú Pána Ježiša a preto ani Pán Ježiš nepozná ich. Pretože to sú dve strany tej istej veci. Ako hovorí Pán Ježiš v evanjeliu podľa Jána: Ja som dobrý pastier: znám svoje a mňa znajú moje. (J 10, 14)

Večný život je v tom, že poznáme Pána Ježiša. (J 17, 3) V čase, keď príde Pán Ježiš, bude veľká časť kresťanov bez tohoto zachraňujúceho poznania. Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka. (13. verš) Niektorí farári sa na hodinách náboženstva, či hodinách konfirmačnej prípravy vracajú k biblickým príbehom. Obchádzame učebné osnovy a snažíme sa čo najviac hovoriť o Pánovi Ježišovi. Deťom ukazujeme to, čo je najdôležitejšie. Deti musia najprv spoznať pravého Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nás zachránil pre večnosť v nebi. Cirkevné dejiny, či usporiadanie cirkevného roka, alebo otázky etiky môžu počkať. V Biblii je o evanjeliu napísané: To je verná pravda a vzácne slovo, aby ho všetci prijali, že Kristus Ježiš prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý. (1Tim 1, 15) Doslova tam apoštol píše: aby ich zachránil. Potrebujeme spoznať Pána Ježiša ako svojho Záchrancu.

Mnohí ľudia ale dnes reči o záchrane hriešnikov nerozumejú. Často počúvam: Na čo je tu kresťanstvo? Na čo tu je cirkev? Na čo mi je Ježiš Kristus? Hriech, alebo odpustenie. Zatratenie, alebo život. Peklo, alebo nebo. O čom to je?

Ľudí už evanjelium nezaujíma. A napokon hovoria: Odkiaľ viete, že váš kresťanský Boh je ten pravý. Veď o pravosti svojho boha – božstva hovoria aj tí druhí v iných náboženstvách. Mnohí ľudia dnes nepotrebujú reč o záchrane hriešnikov. Odmietajú kresťanstvo a nepotrebujú cirkev. Ľudský život dnes formujú iné viery, iné názory, či iné presvedčenia. Môžeme povedať dnes ľudí nezaujíma to, čo bude vo večnosti. Dnes myslíme na dnešok. Na dnešné jedlo, na dnešné bývanie, na dnešné zdravie, na dnešnú prácu, ... a hlavne na každodenné peniaze. Tak toto a teraz! (ako v jednej reklame) Myšlienky o svojej večnosti ľudia často odsúvajú. Teraz sú iné dôležitejšie veci. Kresťanská viera už nie je medzi hodnotami ľudského života na tých prvých miestach. Na čo mi je viera v Pána Ježiša Krista?

Raz som bol na pohrebe 25 ročnej dievčiny: Len tak odpadla a už nevstala. Nečakaný mimoriadne silný infarkt. A čo je potom?

Hľadajme Pána Ježiša. Spoznávajme Ženícha, aby Ten raz, keď príde opäť na zem, nemusel pred nami zavrieť nebeskú bránu. Hľadajme Božieho Syna, ktorý umrel za naše hriechy. Hľadajme Božieho Syna, ktorý ale za nás aj vstal z mŕtvych, aby nám daroval víťazstvo nad smrťou. Večný život je v tom, že poznáme Ježiša.

Na čo mi je kresťanská viera? Na čo je dnes mojim deťom, aby sa učili o Pánovi Ježišovi? Na čo?!!!! Tak to ale napokon aj má byť. Veď samé Písmo jasne hovorí o tom, čo sa už dnes s evanjeliom deje. Pán Ježiš sa pýta: V čase, keď príde Syn človeka, či nájde ešte vieru na zemi?

A na čo?

Jednoducho preto, lebo nechceme byť medzi tými, ktorí ostanú za dverami. Keď prišiel Ženích, len pripravené panny vošli s Ním na svadbu. Amen

Prajem vám pokojný týždeň vo vedomí, že Boží Syn Pána Ježiš je nám stále na blízku. Každý deň Ho môžeme spoznávať ako láskavého Pomocníka a najmä ako osobného Spasiteľa.

S úctou a s prianím pevného zdravia

Marek Semko,
evanjelický a. v. farár v Trebišove

V Trebišove, dňa 13. novembra 2020

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.